köletke

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Karaim[edit]

Etymology[edit]

From Proto-Turkic *köl-.

Noun[edit]

köletke

  1. shade, shadow

References[edit]

  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “köletke”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN