rozruch

Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *orz-ruxъ.

Pronunciation

• IPA^(key): [ˈrozrux]

Noun

rozruch m inan

1. commotion, agitation

   vyvolat rozruch ― to create a stir

Declension

Declension of rozruch (velar masculine inanimate)

	singular	plural
nominative	rozruch	rozruchy
genitive	rozruchu	rozruchů
dative	rozruchu	rozruchům
accusative	rozruch	rozruchy
vocative	rozruchu	rozruchy
locative	rozruchu	rozruších
instrumental	rozruchem	rozruchy

Related terms

• rozrušit

 

See also

• povyk
• poprask
• pozdvižení

Further reading

• rozruch in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
• rozruch in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
• rozruch in Internetová jazyková příručka

Polish

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *orz-ruxъ. By surface analysis, deverbal from rozruszać.

Pronunciation

• IPA^(key): /ˈrɔz.rux/
• Rhymes: -ɔzrux
• Syllabification: roz‧ruch

Noun

rozruch m inan

1. startup (process of starting a machine)
2. (computing) booting, bootstrapping

Declension

Declension of rozruch

	singular	plural
nominative	rozruch	rozruchy
genitive	rozruchu	rozruchów
dative	rozruchowi	rozruchom
accusative	rozruch	rozruchy
instrumental	rozruchem	rozruchami
locative	rozruchu	rozruchach
vocative	rozruchu	rozruchy

Related terms

nouns

• rozrusznik
• ruch

 

Further reading

• rozruch in Wielki słownik języka polskiego, Instytut Języka Polskiego PAN
• rozruch in Polish dictionaries at PWN