Old Swedish[edit]
Alternative forms[edit]
Etymology[edit]
From Old Norse vreka, from Proto-Germanic *wrekaną.
vræka
- to drive
- to throw
- to reject
Conjugation[edit]
Conjugation of vræka (strong)
|
present
|
past
|
infinitive
|
vræka
|
—
|
participle
|
vrækandi, vrækande
|
vrækin, vrakin
|
active voice
|
indicative
|
subjunctive
|
imperative
|
indicative
|
subjunctive
|
iæk
|
vræker
|
vræki, vræke
|
—
|
vrak
|
vrōki, vrōke
|
þū
|
vræker
|
vræki, vræke
|
vræk
|
vrakt
|
vrōki, vrōke
|
han
|
vræker
|
vræki, vræke
|
—
|
vrak
|
vrōki, vrōke
|
vīr
|
vrækum, vrækom
|
vrækum, vrækom
|
vrækum, vrækom
|
vrōkum, vrōkom
|
vrōkum, vrōkom
|
īr
|
vrækin
|
vrækin
|
vrækin
|
vrōkin
|
vrōkin
|
þēr
|
vræka
|
vrækin
|
—
|
vrōku, vrōko
|
vrōkin
|
mediopassive voice
|
indicative
|
subjunctive
|
imperative
|
indicative
|
subjunctive
|
iæk
|
vræks
|
vrækis, vrækes
|
—
|
vraks
|
vrōkis, vrōkes
|
þū
|
vræks
|
vrækis, vrækes
|
—
|
vrakts
|
vrōkis, vrōkes
|
han
|
vræks
|
vrækis, vrækes
|
—
|
vraks
|
vrōkis, vrōkes
|
vīr
|
vrækums, -oms
|
vrækums, vrækoms
|
—
|
vrōkums, vrōkoms
|
vrōkums, vrōkoms
|
īr
|
vrækins
|
vrækins
|
—
|
vrōkins
|
vrōkins
|
þēr
|
vrækas
|
vrækins
|
—
|
vrōkus, vrōkos
|
vrōkins
|
Descendants[edit]