kömmek

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Karaim

[edit]

Etymology

[edit]

From Proto-Turkic *köm-.

Verb

[edit]

kömmek

  1. to bury

See also

[edit]

References

[edit]
  • N. A. Baskakov, S.M. Šapšala, editor (1973), “kömmek”, in Karaimsko-Russko-Polʹskij Slovarʹ [Karaim-Russian-Polish Dictionary], Moscow: Moskva, →ISBN