znať

See also: znat, znát, and знать

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *znati, from Proto-Indo-European *ǵneh₃-.

Pronunciation

• IPA^(key): [znac]

Verb

znať impf

1. (transitive, archaic) to know (to be acquainted or familiar with)

Conjugation

Conjugation of znať (class I, pattern chytať)

infinitive		znať
present active participle		znajúci
past active participle		—
passive participle		znaný
l-participle (m./f./n./pl.)		znal, znala, znalo, znali
transgressive		znajúc
gerund		znanie
indicative	singular			plural
	first	second	third	first	second	third
present	znám	znáš	zná	známe	znáte	znajú
past (m./f./n.)	znal som znala som znalo som	znal si znala si znalo si	znal znala znalo	znali sme	znali ste	znali
past perfect (m./f./n.)	bol som znal bola som znala bolo som znalo	bol si znal bola si znala bolo si znalo	bol znal bola znala bolo znalo	boli sme znali	boli ste znali	boli znali
future	budem znať	budeš znať	bude znať	budeme znať	budete znať	budú znať
conditional	singular			plural
	first	second	third	first	second	third
present (m./f./n.)	znal by som znala by som znalo by som	znal by si znala by si znalo by si	znal by znala by znalo by	znali by sme	znali by ste	znali by
past (m./f./n.)	bol by som znal bola by som znala bolo by som znalo	bol by si znal bola by si znala bolo by si znalo	bol by znal bola by znala bolo by znalo	boli by sme znali	boli by ste znali	boli by znali
imperative	singular			plural
	first	second	third	first	second	third
present	—	znaj	—	znajme	znajte	—

Related terms

Related terms

• poznať
• rozoznať
• rozpoznať
• uznať
• vyznať
• vyznať sa
• znalosť f
• znalec m
• známy
• svetaznalý

See also

• vedieť
• rozumieť

Further reading

• “znať”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024